BRATISLAVA - Pre štát nie je registrovaná politická strana žiadnou záťažou a počet strán nijako neobmedzuje verejné financie ani výkon moci. Právo združovať sa - aj do politických strán a politický pluralizmus je jedným zo základov demokracie. Uviedla to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Sprísňovanie kritérií na vstup do parlamentu je podľa nej legitímnou debatou, ktorá by mala byť odborná. Nerozumie však ani myšlienke spájania strán do blokov.
„Nerozumiem zámeru premiéra obmedzovať právo občanov zakladať politické strany. Z jeho vyjadrení vyplýva, že sa mu nepáči vysoký počet registrovaných politických strán na Slovensku, je si však potrebné uvedomiť, že počet registrovaných politických strán nijako neobmedzuje výkon moci, neobmedzuje verejné financie a ani schopnosť či neschopnosť strán vytvárať povolebné koalície. Pre štát nie je registrovaná politická strana žiadnou záťažou a ani pre verejnosť,“ uviedla Világi.
Len malý zlomok zo strán sa zúčastňuje volebnej súťaže. Väčšina z nich je neaktívna a svojou existenciou síce ničomu nepomáhajú, ale ani neškodia. „Právo združovať sa (aj do politických strán) a politický pluralizmus (súťaživý politický systém) je jedným zo základov demokracie a nevidím žiadny racionálny argument na obmedzovanie či už jedného alebo druhého,“ povedala politologička. Argument, ktorý používa premiér Robert Fico (Smer-SD), teda hospodárska efektivita systému s obmedzenou politickou súťažou, neplatí podľa nej ani fakticky, ani historicky.
Világi nerozumie, aký prínos by malo vytváranie blokov strán
O sprísňovaní kritérií na vstup strán do parlamentu a aj ich financovaní by sa malo podľa Világi debatovať na rôznych úrovniach. „Na výsledku by mal byť široký konsenzus idúci naprieč súčasným koalično-opozičným táborom. Len potom budeme vedieť takúto zmenu, ktorá nie je triviálna z pohľadu politického systému, považovať za legitímnu,“ dodala.
Politologička nerozumie, aký prínos v porovnaní so súčasným stavom by mal zámer na vytváranie blokov strán. Upozornila, že slovenský stranícky systém už od 90. rokov de facto funguje ako súťaž dvoch súperiacich a navzájom sa vymedzujúcich blokov. Príkladom bol napríklad „promečiarovský“ blok združujúci tri strany proti liberálno-demokratickému bloku združujúcemu v tom čase štyri strany. „Hovoríme však o metaforických blokoch, ktoré medzi stranami nikdy vzťahy neinštitucionalizovali. Spôsob, akým prezentuje nápad s blokmi premiér, pripomína skôr ideu Národného frontu z komunistického Československa,“ skonštatovala Világi.
Premiér by podľa politológa Juraja Marušiaka zo Slovenskej akadémie vied uvítal „také reformy politického systému, ktoré by garantovali čo najdlhšie zotrvanie Smeru-SD pri moci“. Dodal, že o počte strán rozhodujú voliči vo voľbách. „Ostatné je pokus o sociálne inžinierstvo. Smeru by to vzhľadom na veľkosť jeho podpory mohlo vyhovovať, keďže jeho protivníci sú fragmentovaní. V prípade nefunkčných strán Slovensko disponuje príslušnou legislatívou, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých prichádza k likvidácii strán a ich výmazu z registra,“ vysvetlil Marušiak s tým, že nefunkčná strana do žiadneho volebného zápasu nezasahuje, preto to považuje za vytvorenie „slameného panáka“.
Návrhy na zvýšenie volebnej kaucie či príspevok zo štátneho rozpočtu iba pre parlamentné strany podľa neho smerujú len k tomu, aby sa obmedzil priestor pre vytváranie nových strán. Tieto úvahy považuje Marušiak za nebezpečné pre budúcnosť demokracie a politickej plurality.
Premiér hovorí o potrebe zníženia počtu strán a ich spájaní do blokov s rovnakým programom a víziou, ktoré by kandidovali vo voľbách. Aj vládna koalícia sa podľa neho ľahšie zostavuje, ak ju tvorí blok s rovnakým názorom. Fico zdôrazňuje, že zmeny by sa mali diať na základe slobodných demokratických volieb. Súčasný politický systém nepovažuje za ekonomicky efektívny a konkurencieschopný.
