BAKU - Americký prezident Donald Trump víta, že Azerbajdžan a Arménsko podpíšu dlho očakávanú mierovú zmluvu. V piatok to uviedol Eric Jacobs, predstaviteľ amerického úradu pre energetické zdroje spadajúceho pod ministerstvo zahraničných vecí. Informuje správa agentúry Reuters.
Jacobs v prejave na energetickom fóre v azerbajdžanskej metropole Baku povedal, že mierovou zmluvou sa začne „nová éra bezpečnosti a prosperity“ na južnom Kaukaze. Arménsko a Azerbajdžan minulý mesiac oznámili, že sa dohodli na znení mierovej dohody, ktorá má ukončiť takmer štyri desaťročia trvajúci konflikt medzi oboma krajinami o región Náhorného Karabachu.
K podpísaniu v najbližšej dobe nedôjde
K podpísaniu však podľa Reuters v najbližšej dobe nedôjde. Azerbajdžan požaduje, aby Arménsko najprv zmenilo svoju ústavu a odstránilo z nej odkazy na nezávislosť Náhorného Karabachu. Trvá tiež na rozpustení Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zloženej z predstaviteľov Ruska, USA a Francúzska, ktorá sa v minulosti pokúšala sprostredkovať ukončenie konfliktu. Od schválenia návrhu dohody sa Arménsko aj Azerbajdžan navzájom obviňujú z ostreľovania pozícií pozdĺž uzavretej militarizovanej hranice medzi oboma krajinami. Pri týchto incidentoch neboli hlásené žiadne obete.
Väčšinovo arménsky región Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť od Azerbajdžanu v roku 1991, krátko po oficiálnom rozpade Sovietskeho zväzu. Spoločne s arménskymi silami a podporou Ruska dokázali separatisti poraziť azerbajdžanské jednotky v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorá sa skončila v roku 1994. Azerbajdžanské sily separatistickú republiku opätovne dobyli počas dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblasť zo strachu pred represiami opustili a dnes je integrálnou súčasťou Azerbajdžanu.
