WASHINGTON - Napätie medzi Spojenými štátmi a Južnou Afrikou sa dá krájať. Oficiálna návšteva prezidenta Cyrila Ramaphosu vo Washingtone, ktorá mala slúžiť na zlepšenie vzťahov a rozvoj obchodu, sa zmenila na scénu politického poníženia. A ako ukazuje expertka na reč tela, nič z toho nebolo náhodné...
Návšteva plná nádejí sa zmenila na nočnú moru
V stredu 21. mája sa juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa postavil pred dvere Bieleho domu s cieľom obnoviť napäté vzťahy medzi svojou krajinou a Spojenými štátmi. Oficiálne sa hovorilo o ekonomickej spolupráci, obchode a bilaterálnych reformách. V skutočnosti sa však táto schôdzka pod vedením Donalda Trumpa zmenila na výjav, ktorý si Ramaphosa bude pamätať ešte dlho.
Uprostred spoločného vystúpenia pred novinármi prišlo k nečakanému zvratu: Trump nechal zatemniť miestnosť a spustil videozáznamy, ktorými chcel podložiť svoje opakované tvrdenia o údajných "genocídnych praktikách" voči belošským farmárom v Južnej Afrike. Šéf Bieleho domu tak verejne obvinil Ramaphosu z diskriminácie bielej menšiny – priamo pred kamerami, bez predchádzajúceho varovania.
Expertka rozobrala Trumpovo vystúpenie: „Dom plný pascí ako z filmu“
Britská analytička neverbálnej komunikácie Judi Jamesová v rozhovore pre Daily Mail označila Trumpov postup za „učebnicový príklad politickej pasce“. Pri pohľade na jeho mimiku, gestá a celkový postoj počas stretnutia vraj niet pochýb: cieľom amerického prezidenta nebolo vytvárať spojenectvo, ale predviesť silu a vyvolať poníženie.
„Celé vystúpenie malo štruktúru ako dom plný nástrah z filmu Sám doma,“ uviedla Jamesová. Podľa nej Trump na začiatku schôdzky vôbec nedával najavo žiadne emócie, žiadne náznaky očakávania alebo agresie. Naopak, udržiaval si takmer dokonalý poker face. To je podľa expertky známka premysleného zámeru.
Ramaphosa zaskočený, Trump hral vlastnú hru
K rozhodujúcemu „zlatému momentu“, ako to nazvala Jamesová, došlo v okamihu, keď Trump požiadal o stlmenie svetiel. Práve vtedy spustil svoje pripravené videozáznamy – bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo diskusie. Ramaphosa sa tak z minúty na minútu ocitol v nevďačnej pozícii obžalovaného, pričom nemal žiadny priestor reagovať.
Počas celého vystúpenia Trump podľa expertky vysielal signály dominancie: formálne kýval hlavou, no zároveň stískal pery, čo podľa nej znamená vnútorný nesúhlas alebo odpor. Zároveň sa neustále mierne nakláňal dopredu, čím zvyšoval tlak na svojho hosťa.
Diplomatická lavína ešte neskončila
Trumpove obvinenia z „genocídy“ opakovane spochybnili viaceré medzinárodné organizácie vrátane OSN. Zverejnenie týchto záberov pred svetovou verejnosťou a bez predchádzajúcej diskusie však pre mnohých znamená prešľap hodný diplomatickej krízy.
Ak sa mal Ramaphosov pobyt v USA niesť v duchu partnerstva, skončil ako demonštrácia sily. A ako sa ukazuje, v Bielom dome bolo od začiatku všetko pripravené – len nie na priateľské rokovanie.
