LONDÝN – Britský dobrodruh, tridsaťročný Toyosi Osideinde, sa rozhodol stráviť dovolenku na jednom z najnebezpečnejších miest planéty. Bez strachu prekročil hranicu medzi Pakistanom a Afganistanom a tvrdí, že počas svojho 11-dňového pobytu sa zblížil s členom Talibanu.
Toyosi, finančný poradca z mesta Bath v anglickom Somersete, už precestoval 69 krajín a tvrdí, že ho fascinuje takzvané „extrémne cestovanie“. Po návštevách Iraku, Sýrie či Bieloruska mu to však nestačilo. „Chcel som ísť ešte ďalej. Chcel som niečo skutočne nebezpečné,“ povedal, informuje denník New York Post. Do Afganistanu sa dostal cez Pakistan. Najprv priletel do Islamabadu, potom pokračoval do pohraničného mesta Pešávar. Tam absolvoval pohovor s predstaviteľmi Talibanu, ktorí podľa jeho slov sedeli ozbrojení ťažkými zbraňami. Počas výletu navštevoval dediny, trhy, ochutnával miestne jedlá a zažil aj niečo, čo opisuje ako romantický románik s príslušníkom Talibanu.
„Objednal som si jedlo na izbu a on mi ho priniesol. Neustále sa vracal, každých pár minút. Nakoniec som sa ho opýtal, či nechce ostať a pozrieť si film,“ tvrdí. Zbližovanie pokračovalo niekoľko dní. „Zjedli sme spolu jedlo, rozprávali sa... a potom sa to stalo. Odvtedy sme sa stretávali denne,“ hovorí. „Arabi milujú flirtovanie s mužmi. Milujú ma – bol som posadnutý.“
Cítil sa ako celebrita
Toyosi tvrdí, že ho miestni prijali srdečne. „V uliciach som sa cítil ako celebrita. Ľudia ma nasledovali celé hodiny, len aby si spravili fotku. Deti ma chceli vo svojom YouTube videu. Dokonca aj v banke som preskakoval rad.“ Najväčším prekvapením preňho však bola prítomnosť žien v uliciach. „V banke som videl ženu s make-upom. Postupne som si začal všímať ďalšie ženy, ktoré nemali zahalenú tvár. Niektoré veci o živote žien v Afganistane sú pravdivé, ako napríklad obmedzený prístup k vzdelaniu. Ale mnohé iné sú prekvapivo rovnaké ako pred prevzatím moci Talibanom,“ dodal.
Afganci sa radi bozkávajú
Toyosi tvrdí, že v každej krajine, ktorú navštívil, používal aplikáciu Grindr na zoznamovanie s mužmi. Výnimkou boli len dve — Saudská Arábia a Afganistan. „Musel som byť diskrétny. Človek si tam musí dávať veľký pozor,“ vysvetľuje. Cítil sa vraj bezpečnejšie v spoločnosti svojho ochrankára, aj keď sa spolu príliš nerozprávali, keďže neovládali spoločný jazyk. „Večery sme trávili pozeraním seriálu Gossip Girl. Miloval mi ukazovať svoje zbrane,“ opisuje Toyosi. Po návrate domov si s Talibanským milencom ešte písali, no vzťah rýchlo vyprchal. „Bola to len letmá aférka. Hneď ako som odišiel, prestalo to dávať zmysel.“ O svojom milencovi povedal, že bol „vášnivý“ a „vedel, čo robí“. „Sú veľmi kontaktní, radi sa bozkávajú, má to svoje čaro. Cítite sa, akoby ste sa poznali roky. Vôbec to nepôsobí ako západný jednorazový románik. Taliban… netreba ho podceňovať.“
Všade ho sledovali
Jeho novembrová cesta stála takmer 5 300 dolárov (4653,06 eur). Strávil šesť dní v Kábule a zvyšok v Pakistane. Pri prekročení hraníc do Afganistanu ho čakal rozhovor s ozbrojenými mužmi. „Sedel som tam a myslel si, že je koniec. Že čo som to vlastne spravil?“ spomína. Prešiel pešo cez hranicu, ktorú opísal ako „najnebezpečnejšiu na svete“. Navštívil tri provincie — Kábul, Nangarhár a Bamján. „Cítil som sa, akoby som sa ocitol v inom svete. Nedá sa to opísať, všade boli zbrane, vojaci Talibanu, chaos na uliciach, ľudia žobrali, hádali sa medzi sebou...“ Z hranice putoval šesť hodín do hlavného mesta. V Kábule si prenajal hotel. „Taliban je doslova všade. Každý váš krok sledujú. Oproti Sýrii, kde som už bol, je to úplne iná liga. V Afganistane nie je ani ambasáda. Ak by sa mi niečo stalo, som úplne sám.“
Napriek tomu tvrdí, že kriminalita je v krajine kvôli tvrdým trestom nízka. Počas cesty vraj nezažil žiadne rasistické či homofóbne útoky. Na ceste späť mu však pri hranici zabavili pas. Problém bol v tom, že vízum mal len v mobile a nie vytlačené. „Namierili na mňa samopaly, vypočúvali ma nonstop.“ Pri pokuse opustiť krajinu bol vraj automaticky zaradený na zoznam sledovaných osôb. „Pýtali sa ma, prečo som tam a prečo chcem odísť.“ Po návrate do Pakistanu strávil ešte dva dni v neustálom sprievode. „Štyria ozbrojenci ma sledovali na každom kroku. Išiel som si kúpiť granátové jablko a šli so mnou,“ opisuje. „Bolo veľa chvíľ, keď som si povedal: Tak a je to tu. Ako si si ustlal, tak budeš aj spať. Umrieš.“
