NIJMEGEN - Videohry si často vyslúžia kritiku. Hovorí sa o ich návykovosti, izolácii či negatívnom vplyve na deti. Svetová zdravotnícka organizácia dokonca oficiálne uznala závislosť od hier ako duševné ochorenie. No nie všetko okolo gamingu je čierno-biele.
Za posledných 50 rokov, odkedy Atari prinieslo svetu Pong, vzniklo množstvo výskumov, ktoré sa zamerali na to, ako videohry ovplyvňujú náš mozog. A výsledky nie sú len negatívne, uviedol portál Popsci. Ukazuje sa, že hranie hier môže zlepšiť rôzne schopnosti, ba dokonca prospievať duševnému zdraviu.
Rozvoj kognitívnych schopností
Preskúmanie výskumov publikovaných v roku 2013 v časopise American Psychologist prinieslo zistenie, že niektoré hry, najmä akčné strieľačky, môžu zlepšiť priestorovú orientáciu. „Zlepšenie týchto zručností je porovnateľné s tým, čo ponúkajú formálne kurzy na stredných a vysokých školách,“ uviedli vedci z Radboudskej univerzity v holandskom Nijmegene. Hranie hier zároveň podporuje riešenie problémov. Hry totiž stavajú hráča pred neustále výzvy, ktoré musí prekonávať. Podľa vedcov môže mať pravidelné hranie pozitívny vplyv aj na kreativitu detí.
Umenie zvládať neúspech
Videohry môžu hráčov naučiť prijať neúspech ako príležitosť na učenie. „Ponorenie sa do herného sveta učí hráčov dôležitú lekciu - vytrvalosť pri zlyhaní prináša odmenu,“ píše sa vo výskume. Hráči často reagujú na prehru s nadšením a chuťou skúsiť to znova, čo je podľa psychológov zdravo nastavený postoj k životným výzvam. Túto teóriu potvrdil aj experiment z Floridskej štátnej univerzity, kde hráči ochotnejšie riešili ťažké hlavolamy než nehráči.
Pomoc v čase pandémie
Počas prvých mesiacov pandémie COVID-19 zažívali herné konzoly obrovský dopyt. V Japonsku sa dokonca losovalo o možnosť kúpy PlayStation 5 či Nintendo Switch. Práve táto situácia umožnila vedcom skúmať vplyv hier na duševné zdravie. Výsledky ukázali, že ľudia s prístupom ku konzolám pociťovali menšiu psychickú záťaž. Nie všetky štúdie však prinášajú jednoznačné závery. Niektoré poukazujú len na mierne zlepšenie nálady, iné tvrdia, že herný zážitok môže byť ovplyvnený aj tým, aký typ hry hráme, či ide o relaxačnú hru, alebo online hranie s priateľmi.
Menej škodlivé ako sociálne siete
Napriek tomu, že by sa hranie hier nemalo vymknúť spod kontroly, existujú aj horšie návyky, napríklad závislosť od sociálnych sietí. Výskum z roku 2021 publikovaný v Frontiers of Psychology porovnával negatívne účinky hier a sociálnych sietí. Zistilo sa, že sociálne siete majú silnejší vplyv na psychické problémy, nízke sebavedomie a sociálnu izoláciu než videohry. Hoci to automaticky neznamená, že hranie je pre nás dobré, je dôležité vidieť veci v širšom kontexte. Ak vás najbližšie niekto skritizuje za to, že trávite čas hraním, môžete mu pokojne pripomenúť, že to nie je horšie ako nekonečné scrollovanie Instagramu.
