MONTREAL - Hovorí sa, že „oči sú oknom do duše“. Najnovšia vedecká štúdia publikovaná v časopise Communications Psychology ukazuje, že na tomto starom prísloví môže byť viac pravdy, ako sme si doteraz mysleli. Jej výsledky totiž naznačujú, že ľudia dokážu rozpoznať úmysly, emócie či mentálny stav iného človeka už na základe pohľadu jeho očí.
Najnovší výskum naznačuje, že ľudia dokážu pochopiť úmysel inej osoby z jej pohľadu, uviedol portál Live Science. Vedci dlhodobo sledujú, ako presne mozog zachytáva drobné pohyby očí a prekladá ich na pochopenie myšlienok, pocitov alebo duševného stavu druhého človeka. Ako teda dokážeme rozoznať, kedy je pohľad nasýtený významom a kedy je to len náhodný, bezvýznamný pohľad? „Snažíme sa nájsť dôvod, prečo náš mozog spracováva sociálne informácie odlišne,“ povedala profesorka psychológie Jelena Risticová z McGill University v Kanade, ktorá viedla výskumný tím. V štúdii sa spolu s kolegami zaujímali o to, či ľudia reagujú na úmyselné pohyby očí inak ako na neúmyselné pohyby. Najskôr nahrávali respondentov sediacich pred obrazovkou a pohybujúcich očami v reakcii na výzvy na obrazovke. Niekedy ich napríklad vyzvali, aby pohybovali očami doľava alebo doprava podľa vlastného výberu a inokedy ich výslovne vyzvali, aby sa pozerali jedným alebo druhým smerom.
Vedci následne zapojili do experimentu približne 80 účastníkov, ktorí sledovali tieto nahrávky zostrihané tesne predtým, ako ľudia na videu skutočne pohli očami. V každom klipe mali predpovedať, ktorým smerom sa jednotlivé osoby pozrú: doľava alebo doprava. „Tieto rozhodnutia robili rýchlejšie, keď boli pohľady zámerné.“ Tento rozdiel v rýchlosti predpovedania bol otázkou niekoľkých milisekúnd. Zároveň ale vedci zistili, že ľudia spracúvajú úmyselné a neúmyselné pohľady odlišne. V dvoch následných experimentoch s počtom 70 účastníkov testovali, či tento rozdiel v rýchlosti spracovania zmenil spôsob, akým ľudia sledovali pohľad osoby na obrazovke. „Možno by napríklad rýchlejšie sledovali zámerné pohľady. Nečakane však zámer nemal vplyv na rozdiel,“ uviedla Risticová.
Samostatné procesy v mozgu môžu teda zisťovať zámernosť pohľadu človeka a následne formulovať reakciu. Alebo sa informácia o zámernosti získava neskôr v sociálnej interakcii, po tom, ako divák dostatočne pozoruje pohľad druhej osoby. Členovia tímu analyzovali svoje videozáznamy, aby zistili, čo by účastníci mohli vidieť a čo by im pomohlo rýchlejšie predvídať pohyb očí predtým, ako osoba zámerne presunie svoj pohľad. Risticová vysvetlila, že voľným okom to vôbec nevyzeralo tak, že by sa nahrané osoby hýbali. Ale pri podrobnej analýze vedci zistili, že v oblasti očí bolo viac pohybu predtým, ako sa niekto rozhodol pohnúť pohľadom, v porovnaní s tým, keď mu bolo povedané, ktorým smerom sa má pozerať. „Na základe toho predpokladáme, že tieto veľmi jemné pohybové signály sú veľmi rýchlo komunikované, aby zámerne naznačili ostatným, že náš systém ako pozorovateľ je na to veľmi citlivý,“ doplnila šéfka tímu. Ďalším krokom vo výskume bude podľa jej slov použitie presnejších techník sledovania očí na pochopenie týchto jemných signálov.
Vedci budú zároveň nakrúcať nové videá, v ktorých požiadajú účastníkov, aby pohybovali očami s konkrétnym zámerom. To im pomôže zistiť, či diváci dokážu zachytiť konkrétny zámer, ktorý sa skrýva za niečím pohľadom. Nakoniec tím plánuje uskutočniť následné štúdie s účastníkmi, ktorí trpia ochorením ovplyvňujúcim sociálne zručnosti, napríklad s poruchou autistického spektra alebo poruchou pozornosti/hyperaktivity (ADHD). Pri týchto neurovývojových poruchách môžu mať ľudia problém vnímať a interpretovať sociálne signály. Vedci sa zaujímajú o skúmanie konkrétneho bodu spracovania, v ktorom sa títo jedinci líšia od neurotypických ľudí. „Toto je jedna z otázok vo svete autizmu,“ povedala Risticová. „Kde systém pracuje inak a v ktorých aspektoch?“
