BRATISLAVA - Slovensko patrí v strednej a východnej Európe ku krajinám, v ktorých by najmenej obyvateľov bránilo svoju vlasť v prípade zahraničného útoku. Z deviatich skúmaných štátov by tak iba na Slovensku urobila menej ako polovica ľudí. Medzi Slovákmi tiež prevažuje názor, že by sa Ukrajina v záujme nastolenia mieru mala vzdať časti svojho územia.
Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnila mimovládna organizácia Globsec. V Česku až 81 percent respondentov uviedlo, že by bránilo svoju krajinu, ak by bola napadnutá. Lepší výsledok zaznamenalo len Poľsko (84 percent). "Slovensko je výnimkou v celom regióne, lebo len 49 percent ľudí by išlo bojovať za vlastnú krajinu," povedala na tlačovej konferencii analytička Centra pre demokraciu a odolnosť Globsecu Katarína Klingová.
V Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku si podľa prieskumu väčšina obyvateľov myslí, že poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, predlžuje vojnu. V Česku má tento názor 45 percent ľudí.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že v rámci regiónu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina by mala zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku je to 63 percent opýtaných. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov zároveň súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby. Pre porovnanie - v Poľsku je to 89 percent.
Priepasť medzi Českom a Slovenskom sa zväčšuje
Z deviatich krajín iba na Slovensku väčšina (52 percent) obyvateľov usudzuje, že by sa Ukrajina mala v záujme nastolenia mieru vzdať časti svojho územia. Rovnaký postoj má 38 percent Čechov. Rusko teraz okupuje asi pätinu Ukrajiny.
"Každým rokom sa ukazuje, že Česi a Slováci si nie sú podobní. Priepasť medzi oboma bratskými krajinami začína byť oveľa väčšia," komentovala Klingová výsledky analýzy, ktorú Globsec zostavil už po desiaty raz.
Väčšina Slovákov podporuje členstvo SR v Severoatlantickej aliancii (NATO) aj Európskej únii (EÚ). Členstvo v oboch združeniach krajín má podporu vyššiu ako 70 percent. Dáta zároveň ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku aj v regióne si myslí, že demokracia je pre danú krajinu prospešná. Približne 43 percent respondentov si však myslí, že demokracia neexistuje a svet je tajne ovládaný elitami. Je to mierny podpriemer oproti všetkým sledovaným krajinám.
Bezpečnostné hrozby
Rusko vníma podľa prieskumu ako hrozbu na Slovensku polovica opýtaných. Ako hrozba sú niektoré jeho činnosti vnímané viac - 54 percent respondentov zo Slovenska. Nezrovnalosť v názoroch respondentov je silnejšia pri Číne, ktorú vníma ako hrozbu 33 percent obyvateľov Slovenska. Obavy sa však zvýšili na 51 percent, keď bola otázka smerovaná priamo na konkrétnu kategóriu čínskych aktivít.
„Základná premisa je to, že keď sa spýtame povedzme na tú bezpečnostnú hrozbu, tak myslím si, že často si ľudia predstavia, že je to o fyzickom napadnutí,“ uviedla Klingová. Spoločnosti je podľa nej potrebné vysvetliť koncept hybridných hrozieb. Po napadnutí Ukrajiny sa miera vnímania Ruska ako hrozby zvýšila.
Prieskum sa zameral na Lotyšsko, Estónsku, Litvu, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. V každej zo skúmaných krajín bolo v prieskume oslovených tento rok vo februári a v marci tisíc respondentov, ich výber zodpovedal zloženiu populácie.
