VATIKÁN - Vo Vatikáne sa dnes popoludní začne voľba nového pápeža, ktorý nahradí na čele katolíckej cirkvi zosnulého Františka. Prvé hlasovanie sa zrejme uskutoční ešte dnes po vstupe kardinálov do Sixtínskej kaplnky. Neočakáva sa, že by meno nového pápeža bolo známe už z dnešného prvého kola voľby. Mohlo by tak trvať aj niekoľko dní, kým nad Sixtinskou kaplnkou začne stúpať biely dym, ktorý signalizuje zvolenie novej hlavy katolíckej cirkvi.
Kardináli sa o 10.00 h zhromaždia v bazilike svätého Petra, kde sa uskutoční omša za zvolenie nového pápeža. Do Sixtínskej kaplnky, kde sa pápež volí, sa volitelia, čo sú kardináli mladší ako 80 rokov, odoberú o 16.30 h. Konkláve začne, až arcibiskup Diego Ravelli vysloví slávne "extra omnes", čo v latinčine znamená všetci von.
Voľba nového pápeža sa koná za veľkého utajenia
Kardináli volitelia nesmú komunikovať s vonku a počas voľby nedostávajú tlač ani nesmú sledovať televíziu, rozhlas či iné správy. Prisahajú, že žiadne informácie o voľbe nevyzradia. Vatikán uviedol, že až na výnimku - námestie svätého Petra - preruší od dnešného popoludnia mobilný signál na svojom území. Kardináli môžu počas voľby zdržiavať len vo Vatikáne. Volí v Sixtínskej kaplnke a spí v Dome svätej Marty a ďalších vymedzených priestoroch. Lístky s hlasmi aj iné písomnosti sa pália. Verejnosť sa tak oficiálne nedozvie napríklad počet hlasov, ktorý získal novozvolený pápež.
Biely a čierny dym
Počas prvého dňa konkláve sa zvyčajne koná jedno kolo voľby, pokiaľ to neznemožní procedurálne prieťahy. V nasledujúcich dňoch sa konajú dve voľby dopoludnia a dve popoludní. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina, čo je 89 hlasov. Prvý dym z komína nad Sixtinskou kaplnkou by tak mohol vystúpiť dnes okolo 19.30 h. Ak bude čierny, tak to znamená, že kardináli pápeža nezvolili. Biely dym naopak ukazuje, že voľba bola úspešná.
Nie je jasné, koľko dní kardináli strávia v izolácii
Nie je jasné, koľko dní kardináli strávia v izolácii vo Vatikáne, zvolenie pápeža pri prvom hlasovaní však nie je veľmi pravdepodobné. Od roku 1874, čo bola prvá voľba pápeža po zániku cirkevného štátu, najkratšie konkláve trvalo tri voľby a najdlhšie 14 kôl. Joseph Ratzinger sa v roku 2005 stal pápežom po štyroch kolách, Jorge Mario Bergoglio, neskorší pápež František, v roku 2013 po piatich kolách. V oboch prípadoch sa tak stalo deň po začiatku konkláve.
Tohtoročné konkláve má 133 voliteľov
Veľký počet favoritov označovaných tlačou ukazuje, že výsledok je veľmi otvorený. Sami kardináli v uplynulých dňoch uvádzali, že si ešte triedia myšlienky. Tohtoročné konkláve je so 133 voliteľmi najpočetnejšou v modernej histórii katolíckej cirkvi a tiež najpestrejšou, čo sa týka zastúpenia kontinentov a krajín.
Popri liberálnej či konzervatívnej orientácii v etických otázkach a riadení katolíckej cirkvi majú vo voľbe nového pápeža svoju váhu aj ďalšie faktory, poukazujú experti na katolícku cirkev. Pri rokovaní kardinálov pred voľbou zaznievali výzvy, že pápež musí byť pastierom, a síce musí mať schopnosť priamo oslovovať veriacich. Popri tom však musí zvládnuť aj riadenie cirkevnej byrokracie - kúrie. Sleduje sa tiež geografický pôvod kandidátov či ich členstvo v rádoch, málo pravdepodobné je tak napríklad zvolenie jezuitu druhýkrát za sebou.
Nevýhodu majú aj príliš mladí kardináli
Istú nevýhodu majú aj príliš mladí kardináli, keďže mnoho voliteľov by sa chcelo vyhnúť desiatky rokov trvajúcej vláde nového pápeža. Ten je volený do čela cirkvi doživotne, v roku 2013 však na pápežský trón, prvýkrát po zhruba 600 rokoch, abdikoval Benedikt XVI. Pápež František naopak zomrel 21. apríla v úrade.
Konkláve bude rýchle, budúci pápež nemusí byť ako František
Voľba nového pápeža, ktorá sa v stredu popoludní začne v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, bude zrejme rýchla, predpokladá Miles Pattenden, historik z Oxfordskej univerzity zaoberajúci sa dejinami katolíckej cirkvi. Ako vysvetlil v rozhovore, posledných niekoľko konkláve trvalo v priemere iba tri dni. Okrem toho kardináli budú cítiť tlak, aby pápeža zvolili rýchlo, keďže sa na nich upierajú zraky celého sveta.
„Pre katolíckych veriacich by bolo znepokojivé, keby sa konkláve neskončilo ani po týždni,“ skonštatoval. Pápež Benedikt XVI. takéto obavy predpokladal, a tak ustanovil, že ak sa nerozhodne ani po 30 hlasovaniach (v bežné dni sa hlasuje štyrikrát), do finále postúpia dvaja najúspešnejší kandidáti. Kandidáti sa však podľa Pattendena poznajú oveľa menej než v predchádzajúcich konkláve, keďže nedávno zosnulý pápež František zvykol menovať kardinálov aj z odľahlých oblastí. Kardináli sa mali možnosť spoznávať teraz v rámci formálnych aj neformálnych diskusií počas takzvaných novemdiales (deviatich dní smútku) za pápeža Františka, poznamenáva historik.
Ak príde na regionálne úvahy, deliaca čiara podľa neho ide predovšetkým medzi kardinálmi z rímskej kúrie a tými zo zvyšku sveta. „V roku 2005 prevládal pocit, že potrebná je kontinuita: že riadenie Vatikánu by mal dať do poriadku skúsený Josef Ratzinger, ktorý bol pravou rukou pápeža Jána Pavla II. V roku 2013 to už bolo iné – prevládal dojem, že len človek zvonka ako Jorge Bergoglio by mohol byť schopný zakročiť proti skrytým záujmom v riadiacich štruktúrach Vatikánu,“ tvrdí historik.
Argument o insideroch a outsideroch podľa neho zaznie aj teraz, predovšetkým v súvislosti s kandidatúrou vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina. „Avšak svet sa zmenil a vzrástol aj tlak na neeurópskeho pápeža, predovšetkým takého, ktorý nemá ani európsky pôvod,“ zdôraznil analytik. Argentínsky pápež František bol prvým neeurópskym pápežom za viac než tisíc rokov a vôbec prvým z amerického kontinentu, avšak predkov mal z Talianska.
Hlavný favorit
Jedným z hlavných favoritov je podľa analytika popri Parolinovi filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle. „Ponúka kontinuitu s Františkom, čo sa týka štýlu aj pastoračného prístupu,“ vysvetlil. Jedným dychom však dodal, že je ťažké odhadnúť, kto bude zvolený. Nie je jasné, čo sa bude teraz považovať za ideálny vek nového pápeža, ani to, či zavážia skúsenosti z vedenia významnej diecézy. Hoci pápež František vymenoval 108 kardinálov zo 133, ktorí by sa mali zúčastniť na konkláve, podľa Pattendena nie je isté, že nový pontifex bude rovnaký ako ten predchádzajúci. „Rímske príslovie ‘po tučnom pápežovi prichádza chudý’ naznačuje, že kardináli sa často zamerajú na chyby predchádzajúceho pápeža a bez ohľadu na vlastné ideologické sklony si vyberú niekoho, kto by mal predchádzajúce nedostatky napraviť,“ upozornil Pattenden. Takže podľa neho nie je vylúčené, že kardináli z progresívnej väčšiny sa rozhodnú pre kandidáta z konzervatívnej menšiny, aby zabránili ešte hlbšiemu rozdeleniu v cirkvi, prípadne až otvorenej schizme.
Okrem toho František podľa historika nevymenovával výlučne ideovo spriaznených kardinálov, ale nezriedka vybral aj konzervatívcov z častí sveta, ktorým chcel dať zastúpenie. „V dejinách sa málokedy stalo, že pápež dokázal vytvoriť kolégium kardinálov výlučne na svoj obraz či kontrolovať vývoj konkláve po svojej smrti. Pochybujem, že v roku 2025 to bude inak,“ skonštatoval na záver historik z Oxfordu.
Gazda si myslí, že pápež by mohol byť zvolený v piatok, najneskôr v sobotu
Cirkevný analytik a zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda si myslí, že pápež by mohol byť zvolený v piatok (9. 5.), najneskôr v sobotu (10. 5.). Nepredpokladá, že konkláve, teda voľba nového pápeža, sa bude radikálne predlžovať. Spomenul, že o niektorých silných favoritoch sa hovorí od začiatku. Sú to podľa neho kardináli Pietro Parolin, Matteo Zuppi a Luis Antonio Tagle.
„Kardináli mali dostatočný čas, aby sa počas uplynulých dní zoznámili, pretože vieme, že tento kardinálsky zbor, ktorý zanechal pápež František, je jeden z najpočetnejších a zároveň najpestrejších, ale uplynulé dni počas generálnych kongregácií kardinálov mali kardináli možnosť spolu diskutovať, spolu sa spoznávať,“ povedal. Ako doplnil, za ten čas si každý ujasnil, ako vníma cirkev v budúcnosti a kto túto víziu dokáže najlepšie reprezentovať. Myslí si teda, že kardináli budú do konkláve vstupovať už s tým, že vedia, kto je ich preferovaný kandidát a v samotnom konkláve sa potom ukáže, kto z týchto kandidátov má reálnu šancu na zvolenie.
Podotkol, že v prvom kole, ktoré bude v stredu večer, bude každý kardinál voliť toho kardinála, ktorý je mu názorovo, hodnotovo v pohľade na budúcnosť cirkvi najbližší. „V ďalších kolách voľby, teda vo štvrtok, eventuálne v piatok, keď bude vidieť, že tento jeho favorit je napríklad nezvoliteľný, ale iný kardinál, ktorý má podobné videnie cirkvi a hodnotové nastavenie má šancu byť zvolený, tak prejde od toho svojho pôvodne zamýšľaného kandidáta k inému podobnému a takto sa to jednoducho postupne vykryštalizuje medzi dvoch, troch favoritov a voľba už bude v podstate záležitosťou len medzi nimi,“ priblížil.
Analytik ďalej uviedol, že v prípade, že by hlavní favoriti neboli zvoliteľní, nevedeli by dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu, prešlo by sa na plán B a boli by volení kardináli možno z druhého sledu. Spomenul aj priebeh konkláve v minulosti a aj toto konkláve môže podľa neho skončiť tým, že bude zvolený niekto z favoritov, ale môže byť zvolené úplne prekvapivé meno, ktoré Európanom ani nič nebude hovoriť.
