NOTTINGHAM – Lekári mladej žene zamietli vyšetrenia, keď sa sťažovala na zvláštne pocity a poruchy videnia. Jej diagnózu pripísali úzkosti. Keď sa však jej stav zhoršil, vyšlo najavo kruté zistenie – má nevyliečiteľný nádor na mozgu.
Dvadsaťsedemročná Jessie-Mae Lambertová z Nottinghamu vyhľadala lekára po tom, čo začala pociťovať zvláštne príznaky – záchvaty dezorientácie a problémy so zrakom. Lekár jej však oznámil, že ide o prejavy úzkosti, a predpísal jej lieky. Situácia sa zmenila, keď tieto epizódy videla na vlastné oči jej matka. Presvedčená, že ide o skutočné záchvaty, trvala na dôkladnejšom vyšetrení. Až vtedy lekári odhalili astrocytóm 2. stupňa – nevyliečiteľný nádor na mozgu, informuje denník New York Post. Jessie okamžite podstúpila šesťhodinovú operáciu, pri ktorej sa lekári pokúsili odstrániť čo najväčšiu časť nádoru.
Keďže však štyri centimetre veľký nádor leží na vrchole mozgových tepien, bolo možné odstrániť len 40 percent z neho. Zvyšok nádoru bude musieť Jessie znášať do konca života. „Môj onkológ mi ukázal skeny a zmocnila sa ma panika. Pozerala som sa na svoju mamu, bola zničená. Bolo hrozné to sledovať,“ spomína. Operácia nebola bez rizika. Lekári ju varovali, že existuje vysoká pravdepodobnosť mŕtvice, ktorá by ju mohla pripraviť o schopnosť hovoriť či chodiť. Napriek všetkému sa prebudila s obrovskou úľavou. „Hneď som sa spýtala, či môžem pohnúť prstami na nohách. Keď som ich cítila, vedela som, že ešte stále môžem chodiť,“ hovorí Jessie. Nádor však nebolo možné odstrániť celý, a tak Jessie absolvovala šesťtýždňovú rádioterapiu.
„Každý deň som musela cestovať hodinu do nemocnice a nemohla som šoférovať. Moja mama bola úžasná, rovnako aj priatelia, ktorí si brali voľno z práce, aby ma tam odviezli,“ opisuje. Rádioterapia mala však nežiaduci účinok – vrátili sa jej epileptické záchvaty. Svoju cestu dokumentovala na sociálnych sieťach, kde ju oslovili aj ďalšie mladé ženy so zápasom o správnu diagnózu. „Kontaktovalo ma veľa dievčat, ktoré majú pocit, že ich nikto nepočúva – presne tak som sa cítila aj ja. Preto svoj príbeh zdieľam. Ľudia sa musia naučiť byť neústupní. Musia sa pýtať, dožadovať sa druhého názoru, dôverovať svojmu telu a nikdy nebrať 'nie' ako odpoveď,“ zdôrazňuje.
Jessie sa teraz snaží vrátiť do bežného života. Dokončila rádioterapiu a plánuje začať pracovať aspoň jeden deň v týždni. Napriek tomu, že sa nikdy úplne nevylieči, odmieta podľahnúť strachu. Každé tri mesiace podstupuje vyšetrenia, ktoré sledujú, či sa nádor nezväčšuje alebo nemení svoj charakter. „Je desivé vedieť, že zvyšok života strávim čakaním na dobré alebo zlé správy. Ale nevzdám sa. Zvládla som operáciu mozgu, infekciu aj rádioterapiu. A budem bojovať ďalej,“ odkazuje Jessie všetkým, ktorí čelia podobnému osudu.
