TEL AVIV - Svedectvo o desivých experimentoch, ktoré nacisti vykonávali na väzňoch v koncentračnom tábore Sachsenhausen na území Nemecka, bolo odhalené 80 rokov po vojne. Veliteľ tábora, Anton Kaindl (†46), sa priznal k tomu, že dohliadal na testy, ktoré zahŕňali napríklad vhodenie nového druhu granátu do miestnosti plnej väzňov, aby overili jeho účinnosť. Vyplýva to z odtajnených sovietskych dokumentov, ktoré zverejnila ruská bezpečnostná služba FSB. 39-stranový prepis, zaznamenaný vo východnom Berlíne 20. decembra 1946, obsahuje Kaindlove priznania o „špeciálnych postupoch“ zavedených pod jeho velením.
Kaindl podľa Israel National News a ynetnewsIsrael vo svojom svedectve uviedol, že väzni boli likvidovaní pomocou mobilnej šibenice, plynových komôr, otráveného jedla a injekcií s jedom. Tento tábor, zriadený v roku 1936 v Oranienburgu severne od Berlína, bol pôvodne určený pre politických väzňov, vrátane syna Josifa Stalina. Postupne sa v ňom ocitli aj Židia, sovietski vojnoví zajatci a iné skupiny. Pred oslobodením v apríli 1945 tam zomreli desaťtisíce ľudí. Sachsenhausen sa stal miestom, kde nacisti zdokonaľovali svoje vražedné techniky, ktoré neskôr aplikovali v iných táboroch, ako bol Auschwitz v okupovanom Poľsku.
Kaindla zatkli v máji 1945. Vypovedal počas Norimberského procesu a neskôr bol vydaný Sovietom. Ich 39-stranový výsluch obsahuje aj tieto slová. „Počas môjho velenia v Sachsenhausene, od roku 1942 do 1945, boli väzni hromadne aj individuálne popravovaní: obesením na mobilnej šibenici, zastrelením v špeciálnej miestnosti, usmrtením plynom v plynovej komore, zamiešaním jedu do jedla, ako aj injekčne priamo do tela," vypovedal Kaindl. Dodal, že Sachsenhausen bol miestom utrpenia a neľudských experimentov, ktoré sa často končili smrťou. V jeho svedectve bol spomenutý aj experiment s novým typom granátu, ktorý sa uskutočnil tak, že väzni boli natlačení do miestnosti a granát bol do nej vhodený, aby sa preskúmali účinky jeho fungovania. Kaindl bol po vyšetrovaní odsúdený na doživotie a nútené práce.
Kaindl zomrel v roku 1948 v sovietskom gulagu vo Vorkute. Podľa jeho slov mal Sachsenhausen zvláštne postavenie medzi vyhladzovacími tábormi nacistického Nemecka. Overovali sa v ňom úspešné metódy zabíjania a potom ich praktikovali aj v ostatných táboroch, ako napríklad v Auschwitzi na území Poľska počas vedenia Rudolfom Hössom, ktorý bol za vojnové zločiny popravený v roku 1947.
Tábor po vojne veľmi nezmenil svoj účel
Sachsenhausen bol založený v roku 1936 na príkaz Heinricha Himmlera a navrhnutý ako „modelový tábor“, často zriaďovaný pre návštevy zahraničných delegácií. Počas druhej svetovej vojny tam zomrelo viac ako 100-tisíc ľudí, či už politických väzňov, Židov, Rómov a predovšetkým sovietskych vojnových zajatcov. Koncentračný tábor oslobodili 22. apríla 1945. Nachádzalo sa v ňom vtedy približne tritisíc starých a chorých ľudí neschopných pochodu smrti, ktorých príslušníci SS nestačili zlikvidovať pred príchodom spojeneckých vojsk.
Po vojne sa Sachsenhausen zmenil na sovietsky väzenský tábor, kde bolo internovaných asi 60-tisíc ľudí, vrátane bývalých nacistov, kolaborantov a protisovietskych disidentov. Od hladu a chorôb v ňom našlo smrť 12-tisíc ľudí. Tábor bol uzavretý v roku 1950, keď väzňov transportovali do Sovietskeho zväzu alebo do väzenských zariadení v Nemeckej demokratickej republike. Až v roku 1956, kedy chceli Sachsenhausen navštíviť cudzinci, ktorí prežili zverstvá koncentračného tábora, povolilo velenie východonemeckej armády otvoriť jeho brány návštevníkom. V polovici 50. rokov vedenie NDR súčasne rozhodlo, že sa tam vybuduje pamätné miesto. Národný pamätník Sachsenhausen bol otvorený 23. apríla 1961 za účasti viac ako 100-tisíc hostí.
